Saigon Bum Bum
Opekané ryžové rezance, vyprážaný syr s hranolkami a jarné závitky. Sedím v ošarpanom Saigone na Mariánskej ulici a so záujmom sledujem zamestnancov. Pozerám sa na nich inak a oni mi to dávajú nevedome pocítiť.
Dva týždne strávené vo Vietname boli postačujúcim časom na pochopenie skutočného významu slova diverzita. Uchopenie témy inakosti, ktorú som si zadal s kinofilmom v ruke, má dlhší expozičný čas ako som si myslel. Stále trvá. Natiahnutie filmu, nastavenie clony a stlačenie spúšte vo mne spustili rýchly mechanizmus zachytenia obrazu sexturizmu, pouličných svetiel, straty pasu a nekonečného obdivu.
Ja som sa spúšťou dotkol Saigonu a on mi povedal o veciach, o ktorých som nesníval. Vďaka každodennej strate identity v šuflíku recepčnej, som postupne odkrýval tajomstvá krajiny s hviezdou vo vlajke.
SAIGON BUM BUM je celkom iný dokument ako tie, ktoré som vytvoril doteraz. Nerozpráva príbeh, neodkrýva pravdu ani nekritizuje. Rozpráva o nájdení osobnej identity, o rešpektovaní a farebne dotvára situácie, ktorými som si prešiel.